História Svätého Jura

Začiatky osídlenia mesta Svätý Jur nemožno začať opisovať od pevného dátumu, pretože osídlenie v terajšom svätojurskom chotári jestvovalo už v dobe predhistorickej. Svätojurské hradisko bolo významným objektom na území Veľkej Moravy. Z písomnej listiny z roku 1209 vyplýva, že Svätý Jur existoval ako slobodné trhové mesto a zároveň sídelné mesto veľmožov zo Svätého Jura.

Tatárska pohroma v rokoch 1241 – 1242 spôsobila spustošenie Svätého Jura, nie však jeho úplné zničenie. V 12. – 13. storočí, hlavne po tatárskom plene, zosilnela v našich krajoch nemecká kolonizácia. Kolonisti získavali od vrchnosti mnoho výhod. Utvorili spoločenstvo, v ktorom uplatňovali svoje výsady a do ktorého celé stáročia nepripúšťali domáce obyvateľstvo. V tomto väzí nemecký charakter našich miest a aj mesta Svätý Jur.

V tejto súvislosti sa treba zmieniť o zavedení vinohradníctva v našom kraji, pretože pod vplyvom nemeckej historiografie sa traduje tvrdenie, že vinohradníctvo sa v našej oblasti udomácnilo vďaka Nemcom. Z archívnych prameňov vysvitá, že vinohradníctvo bolo v druhej polovici 13. storočia na našom území už dávno známe. Dostalo sa k nám z Panónie, kde bolo známe už v staroveku.

V rušnom 16. a 17. storočí žilo naše mesto svoj “zlatý vek” vďaka svätojurskému vínu, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celého tunajšieho okolia. Podľa podania Mateja Bela Svätojurania sotva udržali víno doma dlhšie ako cez rok, aby neprišli kupci zo susedných krajín, ktorí ho skúpili a odviezli. Často sa opreteky zbiehali Moravania, Slezania, Česi, Sasi a iní, po ktorých zostalo sotva toľko, koľko bolo treba ponechať doma na počastovanie hostí.

V tomto období bolo naše územie oslabené náboženskými nepokojmi (reformácia, protireformácia). Situáciu v Uhorsku využívali Turci, ktorí v roku 1663 obsadili, spustošili a na viacerých miestach aj podpálili mesto Svätý Jur. Časti obyvateľstva sa podarilo ukryť v Šúre a v opustenom hrade Biely Kameň. Turci však 60 Svätojuranov zabili a viac ako 500 odvliekli do zajatia. Až rok po tureckom vpáde, v roku 1664, boli dokončené hradby po celom obvode mesta.

Náboženské rozpory sa prejavili najmä v roku 1674, keď evanjelický kazatelia a učitelia museli opustiť Svätý Jur. Tým zanikla aj mestská škola. Jej pokračovateľom sa v roku 1687 stalo gymnázium, založené rádom piaristov, ktorý sa stal nástrojom rekatolizácie v meste. Toto gymnázium sem pritiahlo mnoho študentov nielen z celého Slovenska, ale aj z Prahy, Olomouca, Viedne aj z Chorvátska. Gymnázium vo Svätom Jure existovalo až do roku 1919 a študovalo tu veľa významých osobností. Medzi inými aj bernolákovskí spisovatelia Anton Benčič, Juraj Fándly a Juraj Palkovič, lekár Franišek Kautz, redaktor novín a časopisov v Amerike František Pucher-Čiernovodský, spisovateľ Jožo Nižňanský, hudobný skladateľ Eugen Suchoň, kráľ Madagaskaru Móric Beňovský a ďalší.

Počas revolučných udalostí rokov 1848 – 1849 bola správa mesta v rukách nemeckých mešťanostov, hoci väčšina obyvateľstva bola slovenská. V Slovenskom povstaní zo Svätojuranov vynikal Ján Hergott, ktorý v hurbanovskom vojsku chránil originálnu povstaleckú zástavu. Padol do zajatia a bol odsúdený na smrť, no pred popravou ušiel.

Na konci 19. storočia sa aj vo Svätom Jure začala silne rozvíjať maďarizácia, ktorá sa skončila až 1. svetovou vojnou. Z radov Svätojuranov si vojna vyžiadala 79 životov.

Po vojne sa v meste uskutočnilo hlasovanie o štátnej forme. Zostane chválou našich vinohradníkov, že okrem dvoch všetci hlasovali za Československú republiku. Tá znamenala aj pre Svätý Jur národné oslobodenie. Naďalej tu vedľa seba nažívali Slováci, Nemci a Židia. Najhroznejšia vojna v dejinách ľudstva, 2. svetová vojna, výrazne zasiahla do života mesta. V priebehu vojny židovská komunita úplne zmizla a významná časť nemeckého obyvateľstva bola po vojne odsunutá do Nemecka.

Po vojne prevzal správu mesta miestny národný výbor. V roku 1960 sa názov Svätý Jur zmenil na Jur pri Bratislave. Od roku 1990 bol mestu prinavrátený pôvodný historický názov Svätý Jur.

Domy v historickej časti mesta sú starými typmi vinohradníckych domov nemeckých kolonistov, akých je dnes už na Slovensku málo. Majú vysoko položené byty, plytké pivnice a do dvora umiestnené hospodárske stavby. Väčšina týchto domov pochádza zo 16. – 17. storočia, ale pri ich stavbe použili pivnice a obvodové múry ešte z 15. storočia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti bol Svätý Jur v ruku 1990 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V roku 2001 bolo nanovo vydláždené centrum mesta, čo mu dalo veľmi príjemný ráz. Ľudia si opravujú svoje domy, vznikajú reštauračné a ubytovacie služby. Mesto ožíva. Svojou architektúrou, atmosférou, vínami a službami má čo ponúknuť návštevníkom. Svätý Jur nie je len autobusová a vlaková zastávka medzi Bratislavou a Pezinkom, ako to dosial veľa ľudí vnímalo. Je to príjemné mestečko, kam Vás srdečne pozývame na príjemnú prechádzku a pohár dobrého vína.

Správy
Odporúčame
Obchodní partneri
Sledujte nás