Dve zlaté v Paríži 2014

Chowaniec & Krajčírovič

Prvý marcový týždeň sa v Paríži konal 20. Ročník degustácie vín z celého sveta Vinalies Internationales 2014. Získali sme dve zlaté medaily :

Muškát moravský 2013, neskorý zber, suché, Svätý Jur, vinohrad Hruščovo

Chardonnay 2012, akostné, polosladké, Južnoslovenská vinohradnícka oblasť

Súťaž vín z celého sveta je organizovaná pod záštitou OIV (Medzinárodná organizácia vinohradníkov a vinárov) a UICE (Medzinárodná únia enológov). Ocenené vína sú typický reprezentanti nášho vinárskeho rukopisu a ocenenia potvrdzujú svetovú kvalitu slovenských bielych a ružových vín. Radosť a príjemné pocity z medailí z Paríža si prenesieme do ďalšej práce.

Celoslovenská súťaž v reze viniča hroznorodého o „Zlaté nožnice“ – obsadili sme 3.miesto

Chowaniec & Krajčírovič

Začiatkom marca 2014 sa vo vinohradoch VVDP Karpaty Grinava v Pezinku uskutočnil 15. ročník celoslovenskuj súťaže v reze viniča o Zlaté nožnice. Do súťaže sa prihlásilo viac ako 60 vinohradníkov. Súťažiaci mali za úlohu zrezať 25 koreňov odrody Neronet (vedenie rýnsko- hesenské) v cca 10 ročnom vinohrade. Náš zamestnanec  Štefan Achberger, získal vynikajúce 3. miesto.

Táto súťaž má už medzi vinohradníkmi svoju tradíciu. Vznikla pred 15 rokmi a pod jej zrodenie sa podpísal profesor Ivan Hričovský a pani Andrea Lišková. Hlavnou myšlienkou bolo a aj ostáva: „ Víno sa rodí vo vinohrade a ten formujú vinohradníkove nožnice.“ Veď dobre ostrihať vinohrad je umenie. Jeden zlý rez môže stáť úrodu, ktorú by viničový ker priniesol, či už kvalitu hrozna alebo úrodu ako takú. Pri reze treba rozmýšľať do budúcna. Veď správne urobený rez určí kvalitu aj množstvo úrody.

Na súťažiach sa pravidelne zúčastňujú profesionáli z vinohradníckych a vinárskych firiem, družstiev, spolkov a priestor je tu samozrejme aj pre študentov zo stredných a vysokých škôl s profesijným zameraním na výrobu vína a pestovanie viniča. Priebeh a hodnotenie vykonávajú komisie zložené z vinohradníckych odborníkov. Hlavnou cenou sa stali tradične „zlaté nožnice“, ktorých čepeľ bola 2x pozlátená 14 karátovým zlatom.

A čo sa vlastne hodnotilo? Bol to tvar rezu, optimálna záťaž kra viniča plodnými očkami, očistenie kra od výhonkov a samozrejme dosiahnutý časový limit.  Hodnotenie komisií je vždy anonymné.

Každopádne je to veľmi prospešná a pekná akcia, ktorej poslaním je zatraktívnenie beztak náročného povolania vinohradníka a zviditeľnenie vinohradníctva ako takého.

Euromarkt 2012 v belgickom Sint Niklaas

Chowaniec & Krajčírovič

Euromarkt 2012 v Belgicku. Toto leto sme využili nielen na dovolenku, ale aj na hľadanie nových trhov v zahraničí. Začiatkom augusta sme sa s dcérou Kristínou vybrali do belgického mesta Sint Niklaas. Je to 70 tisícové flámske mesto 30 kilometrov od Antverp. Na najväčšom trhovom námestí v celom Belgicku sa tu v dňoch 3.-5. augusta konal Euromarkt 2012. Na námestí  vyrástlo 140 stánkov s výrobkami z celej Európy. Slovensko sme reprezentovali našimi vínami a v susednom stánku Renáta Hermisová ponúkala modranskú keramiku vlastnej výroby. Z ostatných štátov prišli s vínami ešte Francúzi (Champagne, Alsace), Nemci (Mosel), Portugalci (Portské), Taliani (Piemont). Na jednom trhu sa stretli výrobcovia syrov, vín, mäsových výrobkov, sladkostí, keramiky, rezbári, sklári, kožiari zo všetkých kútov Európy.

 

O Euromarkt bol medzi Belgičanmi obrovský záujem. Uličky medzi stánkami boli celé tri dni plné ľudí. Priviezli sme 9 vín – od suchých bielych, cez ružové, červené, až po sladké slamové. Záujemcom sme robili ochutnávky a vysvetľovali a  vysvetľovali. Pre veľa ľudí sme boli Slovenia, ale mnohí návštevníci nášho stánku už Slovensko navštívili. Belgičania spomínali najmä Bratislavu, Liptov, ale aj Žilinu, Košice, Trnavu… Ochutnávku často začínali so žiadosťou o červené víno. Po vysvetlení, že sme viac krajinou bielych vín, ochutnali aj tie. Pri kúpe bol najväčší záujem o biele suché vína Veltlínske zelené 2011, neskorý zber a Rulandské šedé 2011, výber z hrozna. Z červených najviac zaujal Cabernet Merlot 2009, barique.   Menší záujem javili o chutnanie sladkých vín – Pálava 2011, bobuľový výber a Slamové Zweigeltrebe 2011. Ale tí, čo ochutnali aj kúpili. Okrem pár fľašiek sladkých vín sme všetky ostatné predali. Bolo príjemné počuť od viacerých, že k nám prišli, lebo sa po trhu hovorí, že Slováci majú dobré vína.

Organizátori, ako aj návštevníci boli skvelí. Držali sa dohodnutých pravidiel prejavili cit a ústretovosť v rôznych situáciách. Bola to úspešná a zaujímavá prezentácia našich vín v novom prostredí. Čas ukáže, či dokážeme rozvinúť niekoľko vzniknutých kontaktov. Každopádne, aj vďake tejto skúsenosti, v nás rastie chuť ísť s našimi vínami do sveta.

Článok v časopise Vinotéka

Chowaniec & Krajčírovič

Každý terroir si počas histórie vytvára svoj typický charakter, ale zvolená technológia ho dokáže podstatne zmeniť. Svätojurský terroir je predurčený na iskrivé voňavé vína plné aróm a sviežich šťavnatých chutí.

V roku 1996 prišiel bratislavčan, pracovať do Svätého Jura. Bol konateľom firmy dovážajúcej na Slovensko vinárske technológie z Nemecka, Francúzska a Rakúska. Vinárske prostredie ho chytilo za srdce a začala ho lákať samotná výroba vína. V tomto období sa spoznal s miestnym vinárom Jurajom Krajčírovičom, ku ktorému chodil nakupovať sudové víno. Juraj pochádzal z miestnej vinohradníckej rodiny. Bol to prvý obyvateľ Svätého Jura, ktorý po nežnej revolúcii v roku 1990 opustil zamestnanie, vybral rodinné vinohrady z družstva, začal pestovať hrozno, vyrábať a predávať víno. Stal sa tým, čím bol aj jeho dedo, vinárom.

 

Spoločné začiatky

Prvý rok ich spolupráce bol rok 2000. Juraj prenajal Petrovi vo svojej pivnici 4 sudy. Vína sa síce vyrábali na Petrovu živnosť, ale od začiatku išlo o ich rovnocennú spoluprácu. Vyrobili 4 vína, všetky nafľaškovali a úspešne predali. Rizling rýnsky 2000 bol Šampiónom medzinárodnej výstavy VínoFest 2001 v Bratislave. Tento úspech ich definitívne spojil. Peter odišiel so zamestnania a začal sa naplno venovať výrobe vína. V roku 2001 spoločne založili firmu Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. Pri prezentácii vín však používajú svoj druhý názov Chowaniec & Krajčírovič.

Od začiatku kládli dôraz na Svätojurský pôvod hrozna. V roku 2003 začali nakupovať hrozno od vinohradníka Ladislava Macháčka. Ten pre nich dnes pestuje hrozno na šestnástich hektároch svätojurských viníc a je ich hlavným dodávateľom. „Spolupráca s týmto vinohradníkom je aj po deviatich rokoch fantastická. Každý rok na jeseň sa doslova tešíme, keď si máme prísť pre úrodu“, vysvetľuje Peter Chowaniec.

 

Svätojurský samotok

Celé dejiny mesta Svätý Jur sú písané vínom. Staré príslovie hovorí : Bratislavské vinice sú najväčšie, svätojurské najlepšie, pezinské najkrajšie a modranské najúrodnejšie.

Svätý Jur najviac preslávilo sladké botrytické víno, takzvaný Svätojurský samotok. Vo svojich spisoch ho podrobne popísal  polyhistor, očovský rodák Matej Bel. Miestni vinári ho robili tak, že do vína z toho istého roku pridávali botrytídou napadnuté hrozno, čím ho osladzovali. S týmto vínom potom obchodovali po celej strednej Európe. Muselo byť veľmi dobré, pretože začiatkom osemnásteho storočia patrilo medzi najdrahšie vína v Rakúsko-Uhorsku. Preto sa svätojurským vinárom dostalo veľkej cti a nemuseli platiť dane miestnym pánom, ale priamo kráľovi.

Svätojurský samotok mohol vzniknúť aj vďaka Svätojurskému šúru. Táto mokraď, prepojená ramenami s riekou Dunaj, vytvárala vhodné podmienky pre rozvoj botrytídy v čase zberu. Stúpajúca sláva vín lákala množstvo mešťanov z Bratislavy a Trnavy, ktorí sa tu snažili kupovať vinohrady. Získať pôdu však bolo pre nich veľmi ťažké. Vtedy tu žilo skoro šesťsto vinárskych rodín, z ktorých najbohatšie mali iba dva hektáre vinohradov.

 

Ako sa rodia ich vína?

Každý rok ich prvými vínami, ešte v novembri,  sú Muller Thurgau, Pesecká leanka, Muškát moravský. Ich výrazné muškátovo–ovocné vône a chute sú dobre známe ich pravidelným zákazníkom. Neskôr prichádzajú na trh Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Rulandské šedé, Tramín, Pálava. Pri bielych vínach sa riadeným kvasením snažia podporiť najmä odrodový charakter a ovocnosť, ktorá má vďaka pôdnemu zloženiu svätojurských viníc naozaj osobitý prejav.

Pri červených si vybrali, inšpirovaní neďalekým veľtokom, Dunaj. Doplnili ho Merlotom, ktorý spolu s Cabernetom Sauvignonom kombinujú pri výrobe červenej, ale aj ružovej kupáže.

Ak im pri kampani čas a situácia dovoľuje, snažia sa pri výrobe červených vín použiť technológiu kryomacerácie. Tá spočíva v tom, že v prvých dňoch kvasenia sa teplota zníži pod osem stupňov, čím sa vo víne zvýši ovocný charakter.

Všetko sa to však začína už vo vinohrade. Tu sa už v zime snažia rezom redukovať úrodu na približne šesť rodivých očiek na jeden ker. To im zabezpečuje úrodu maximálne do jeden a pol kilogramu na ker. Pri takomto pestovaní sa v hrozne pri zbere vytvára optimálny pomer medzi cukrami a kyselinami. „Dôraz chceme klásť najmä na svätojurskú surovinu a presláviť Svätý Jur vínom, ktoré je opakovane dobré“, vysvetľuje Peter Chowaniec.

Sláva svätojurského samotoku sa medzi miestnymi vinármi skloňuje často aj dnes. Preto sa aj oni rozhodli, že si ju pripomenú. Pretože miestne hrozno botrytída už nenapadá, tak sa rozhodli, že si zašlú slávu svätojurského sladkého skvostu pripomenú vo forme slamového vína. Od roku 2003 vyskúšali už niekoľko odrôd vrátane Veltlínskeho zeleného, Alibernetu, Rizlingu rýnskeho, Mülleru Thurgau či Frankovky modrej. Tento rok sa rozhodli pre odrodu, ktorá sa na výrobu slamového vína nepoužíva tak často, Zweigeltrebe. V čase našej návštevy ešte stále zrelo a dolaďovalo svoju konečnú tvár, ale keď bude v predaji, milovníci zaujímavých vín si k nemu cestu určite nájdu.

 

Cesta k zákazníkovi

Úplne od začiatku odbytujú svoje vína vlastnými silami. Ani po jedenástich rokoch nemajú žiadnych obchodných zástupcov.

Peter Chowaniec vynakladal veľkú snahu pri hľadaní miestnych obchodných partnerov po celom Slovensku. Dnes spolupracujú so sieťou lokálnych distribučných firiem, dobre znalých svoje regióny. Vďaka tejto spolupráci nie je ničím zvláštnym, ak sa s ich vínami stretnete v Banskej Bystrici, Košiciach či v tatranských penziónoch. Prezentujú sa hlavne formou degustácií, ktoré má pevne pod palcom Peter Chowaniec. Okrem základných informácií sa ku každému vínu pridáva aj príbeh jeho vzniku. Takouto mravenčiou prácou so zákazníkmi dospel k stabilizácii predaja. Snaží sa, aby si ich vína mohli ľudia vychutnať za približne rovnakú cenu všade na Slovensku. Preto dávajú predajcom také zľavy, aby boli s cenami všetci spokojní.

Na 18.ročníku VINIALIES 2012 v Paríži dostali obidve vína, ktoré na súťaž poslali, Müller Thurgau 2011, neskorý zber, polosuché a Veltlín zelený, neskorý zber, polosuché, získali strieborné medaily. Žiaľ, Juraj Krajčírovič sa tejto dobrej správy nedožil. Prišla dva dni po jeho smrti. Má leví podiel na výrobe ocenených vín. Celej firme dal pečať svojej osobnosti. Jeho zanietenie, znalosti, skúsenosti, láska k vínam a svätojurskému chotáru zostanú vždy dedičstvom, na ktorom táto firma bude stavať.

Dve strieborné v Paríži 2012

Chowaniec & Krajčírovič

Začiatkom marca 2012 sa v Paríži konal 18. ročník Vinalies INTERNATIONALES 2012. Degustácia vín z celého sveta. Po prvýkrát sme na túto súťaž poslali dve vína a obidve boli ocenené. Striebornú medailu získali:

Muller Thurgau 2011, neskorý zber, polosuché

Veltlínske zelené 2011, neskorý zber, polosuché

Ocenené vína sú typickí reprezentanti nášho svätojurského terrior. Hrozno pochádza so Svätého Jura a v roku 2011 bolo vynikajúcej kvality. Vína majú ovocno-kvetinové arómy a svieže minerálno-ovocné chute. Výsledky z Paríža potvrdzujú starý názor, že naše vína sú pozoruhodné aj v konkurencii vín z celého sveta. Výsledok nás zároveň zaväzuje naďalej oživovať a rozvíjať kvalitu svätojurských vín.

 

Žiaľ, Juraj Krajčírovič sa tejto správy nedožil. Prišla dva dni po jeho smrti. Na výrobe ocenených vín má leví podiel a tieto medaily nám vždy budú pripomínať jeho zanietenie, znalosti, skúsenosti, lásku k vínam, aj svätojurskému chotáru. Vynikajúci ročník 2011 bol posledný, na ktorom celou svojou osobnosťou pracoval. Pre nás, jeho pokračovateľov, je jeho práca obrovským dedičstvom a záväzkom.

Najvyššie uložené bariky vo Francúzsku

V júni roku (2012) sme navštívili mesto Lurdy ležiace v juhozápadnej časti Francúzska v Pyrenejskom pohorí. Mesto Lurdy je známe najmä ako pútnické miesto, avšak my sme objavili aj iné jeho zaujímavosti. Jednou z nich je vrch Pic du Jer, ktorého úpätie s vrcholom spája storočná lanová dráha. Práce na budovaní tejto dráhy začali v auguste 1898 a skončili 15 mesiacov neskôr v decembri 1899.  Lanovka bola uvedená do prevádzky v máji 1900 a jej inaugurácia sa konala v júni toho istého roku.

Lanovka pôvodne slúžila na zvážanie kameňa z lomu na vrchole hory a na prepravu robotníkov. Dĺžka trate je 1.100 m a v prvej tretine trate je sklon stúpania 28% avšak v ďalšej tretine až do konca trate je sklon stúpania 56%. Lanovka sa nazýva Funiculus z lat.  „malý reťazec“ a je vynálezom inžiniera Stephensona. Základný princíp tejto lanovky je založený na rovnováhe medzi dvoma vozidlami, ktoré sú prepojené káblom, pričom jedno vozidlo je v dolnej stanici a druhé v hornej. Vyhýbanie vozidiel je presne v strede trasy. Už cesta na vrchol Pic du Jer je adrenalínový zážitok, pokiaľ si uvedomíte, že Vás hrdzavé lano ťahá po storočných koľajniciach  pri sklone 56% v kabínke, ktorá nemá brzdy a prechádzate ako starými viaduktami, tak storočnými tunelmi sekanými do skaly.

Po vystúpení z kabínky na vrchole Pic du Jer v nadmorskej výške 930 metrov sa nachádza vstup do jaskyne, ktorá bola vytvorená pred
40.000 rokmi v dôsledku topenia ľadovcov tak, že presakujúca voda eróziou rozrušila vápencové skaly a vytvorila jaskyňu, ktorá je pre verejnosť prístupná od roku 1958. A práve v jaskyni sme narazili na uskladnené barikové sudy, v ktorých zreje víno z okolia mesta Lurdy. V jaskyni je celoročne ustálená teplota okolo 12 stupňov a približne 75% – 80%  vlhkosť vzduchu, pri ktorej barikové víno vyzreté práve v najvyššie položenej jaskyni vo Francúzsku má svoju špecifickú chuť.

Ako ochutnávať víno

Chowaniec & Krajčírovič

Víno človek vníma všetkými zmyslami okrem sluchu. Aj ten má pri konzumácii vína svoju úlohu a dá sa vo všeobecnosti tvrdiť, že víno sa oveľa lepšie vychutnáva v pokojnom tichom prostredí ako v hlučnom hurhaji.
Prvým zmyslom, ktorý použijeme na hodnotenie vína je zrak. Víno máme naliate v pohári na stopke, z tenkého skla, dostatočného objemu. Pohár je naplnený maximálne do polovice. Pri pohľade oproti svetlu si na víne všímame jeho:

Čírosť
Zdravé víno by malo byť číre, s takzvanou iskrou. Zákaly majú väčšinou bielkovinový, alebo mikrobiologický charakter a svedčia o nestabilite vína. Fľašové vína so zákalom sú vadné a rýchlo by sa stali nepitné. Bezfarebné kryštáliky vypadnuté na dne fľaše sú kryštálikmi vínneho kameňa (víňany kyseliny vínnej) a nie sú dôvodom na reklamáciu, pretože neznižujú kvalitu vína. Skôr opačne, lebo ich vypadnutím sa vo víne zníži obsah kyseliny vínnej a tým sa vlastne víno odkyselí. Bublinky vo víne bývajú obvykle oxyd uhličitý. Vo vínach, ktoré boli fľašované mladé, skoro po vykvasení, bublinky znamenajú nevytesnený oxyd uhličitý z procesu kvasenia vína. Vo vínach vyšších kategórií, ktoré nesmú byť chemicky stabilizované proti sekundárnemu rozkvášaniu zvyškových cukrov, sú bublinky často signálom sekundárneho kvasenia cukrov vo fľaši. Takéto perlenie považujeme za negatívne.

Farba
Pri bielych vínach sa ich odtieň pohybuje od jemných, žltavo zelenkavých, cez zlatožlté, až po výrazne sýte žlté a medové farby. Farba vína nám napovie, čo od vína môžeme očakávať. Svetlejší odtieň napovedá, že víno je mladé (dozrievaním víno tmavne), že víno je vyrobené reduktívnou metódou s minimálnym prístupom vzduchu (vína z drevených sudov, kde dochádza k rýchlejšej mikrooxidácii vína, sú tmavšie), že víno je zo severnej chladnejšej vinohradníckej oblasti, napríklad zo Slovenska (biele vína z južných teplých oblastí majú sýtejšie farby), že víno bude mať vyššiu kyslosť (vína s vyššou farbou majú obvykle nižší obsah kyselín).
Pri červených vínach sa stretávame s rôznymi odtieňmi červenej. Tie nám môžu napovedať o akú odrodu ide. Svetlejší odtieň tehlovo červenej je typický pre Rulandské modré, rubínovo červená je typická pre zdravý Cabernet sauvignon, Svätovavrinecké, Frankovka modrá, tmavá atramentovo červená charakterizuje napríklad Alibernet.

Vôňa
Vôňa vína nám o víne prezradí oveľa viac ako jeho vzhľad. Škála vôní vín je velmi široká. Okrem typu vône si všímame aj jej inenzitu.
Stretávame sa s vínami, ktoré nemajú takmer žiadnu vôňu, alebo nezachytíme žiadnu určitú arómu. Aj takéto vína po premiešaní v pohári uvoľnia nejakú arómu. Základnou arómou je, že víno vonia ako víno.
V kvalitnejších vínach dokáže aj degustátor začiatočník zachytiť arómy, ktoré pripomínajú rôzne druhy ovocia, kvetín, škorice, malín, čiernych ríbezlí… Máloktoré víno vonia po hrozne, z ktorého je výrobené. Výnimku tvoria odrody Irsai Oliver, Sauvignon, ktorých arómy pripomínajú arómu hrozna pri zbere. V hrozne by ste však ťažko hľadali arómy pripomínajúce grapfruity, banány… (často v Chardonnay), tureckého medu (v Tramíne), mletej papriky (v Cebernete Sauvignon)…
Pre lepšiu orientáciu rozdeľujeme arómy vo vínach do 3 kategórií.
Primárne arómy sa nachádzajú v mladých vínach. Pochádzajú z hrozna, alebo vznikajú počas kvasenia a pripomínajú rôzne druhy ovocia a kvetín. Často sú typické pre jednotlivé odrody a už podľa nich môžete rozoznať o akú odrodu sa jedná.
Sekundárne arómy vznikajú vo víne jeho technologickým spracovaním. Patria sem arómy opaľovaného dubového dreva, keď vinár nechá víno zrieť v barrique sudoch. Alebo vône pripomínajúce smotanu, mlieko, ktoré vznikajú vo vínach po jablčno-mliečnom kvasení.
Väčšina vín sa vyznačuje týmito 2 kategóriami aróm. Ide o vína mladé, ktorých potenciál na zlepšovanie po viac ako 2-3 rokoch nie je veľký a vypijú sa mladé.
Terciérne arómy vznikajú počas vyzrievania veľmi kvalitného vína vo fľašiach. Ide o jemné veľmi komplexné arómy, ktoré sa ťažko jednoznačne určujú. V takýchto vínach sú hravé ovocné a kvetnaté tóny nahradené hlbšími jedinečnými vôňami, ktoré by stále mali byť príjemné, nie unavené, zvetrané. Objavujeme vône medu, dymu, pražených orieškov, ale aj petroleja, húb, zelenej šupky vlašských orechov.
Kvalitná vôňa musí pôsobiť na naše zmysly príjemne. Pri vnímaní vôní verte vlastným zmyslom a nenechajte si vsugerovať niečo s čím nesúhlasíte.

Chuť
Chuťové poháriky nám o víne nepovedia oveľa viac ako náš čuch, ale dotvoria náš názor na víno.
Na chuti vína si všímame jej :
intenzitu (víno prázdne, plné, veľmi plné, ťažké…)
jemnosť (víno je ľahučké, mäkké, okrúhle, pikantné, kyslé, trieslovinové, drevnaté…)
kvalitu (vadné, strohé, ploché, ovocné, kvetnaté, olejovité, bohaté, aromatické, korenisté, medové…)
perzistenciu (dochuť) ( krátka, dlhá, harmonické, horká, nepríjemná…).
Chuťové poháriky sú schopné rozlišovať päť základných chutí : kyslosť, sladkosť, horkosť, ostrú chuť – štipľavosť a slanosť – tú vo víne zvyčajne nenájdeme.

  • Za kyslosť môžu kyseliny pocházdajúce z hrozna. Z obsahu kyselín vo víne môžeme predpokladať nasledovné: Vyšší obsah napovedá, že hrozno je z chladnejšej vinohradníckej oblasti. Ak je víno len kyslé, tak ide o víno slabšej kvality vyrobené z menej zrelého hrozna. Ak vo víne sú popri kyselinách aj ďalšie príjemné chute pripomínajúce rôzne druhy ovocia, korenia ide o kvalitné víno. V najkvalitnejších vínach môžme cítiť chuť medu, orechov. Tieto chute vznikajú vo vínach dozrievaním. Kyseliny vo vínach ubúdajú smerom k teplejším vinohradníckym oblastiam, ubúdajú v procese dozrievania hrozna (čím teplejší ročník tým menej kyselín vo víne), ale aj dozrievaním vína v pivnici, aj vo fľaši.
  • Sladkosť spôsobuje zvyškový cukor, glycerol (druh alkoholu), sladké taníny. Sladké vína potrebujú kyslosť. Bez nej pôsobia unavene.
  • Ostrá štipľavá chuť je náznakom nekvalitného vína. Prejavujú sa tak prchavé kyseliny, ktoré sú produktom nekvalitného kvasenie a slabšej hygieny v pivnici.
  • Horkosť si všímame najmä pri červených vínach. Hovoríme tiež o trieslovinách. Vyššie triesloviny sa nachádzajú vo vínach z menej zrelého hrozna. Vyzretejšie hrozná dávajú ovocnejšie vína.
  • Kvalitné vína sa vyznačujú rovnováhou medzi jednotlivými chuťami. Kyseliny, cukor, taníny, alkohol, charakteristické chute pre danú odrodu, to všetko musí byť príjemne zladené.

Po vypití vína si všímame aj dochuť, ktorá nám ostáva v ústach. Jej intenzitu, kvalitu a dĺžku.
Kvalitná chuť musí pôsobiť na naše zmysly príjemne. Rovnako ako pri vôni aj pri posudzovaní chutí verte vlastným zmyslom a nenechajte si vsugerovať niečo s čím nesúhlasíte. Iba úprimné stotožnenie sa s chuťou vína si zapamätáte a využijete pri ďalších stretnutiach s vínom.

Stretnutie Carnuntum a Malé Karpaty – 2. ročník

Chowaniec & Krajčírovič

„Hovoria rôznymi jazykmi, ale vína vyrastajú na rovnakej pôde. Slovenské vinárstvo Chowaniec & Krajčírovič zo Svätého Jura bude hosťom Horsta a Irene Pelzmann z Bergu. Vzrušujúca degustácia so špecialitami z oboch regiónov.“ Tak znela upútavka v programe festivalu vín Carnuntum Experience. Degustácia sa konala v piatok 12.8.2011 večer vo dvore gazdovského rodinného domu Pelzmannovcov v Bergu. Hospodársky dvor sa večer zmenil na útulnú vidiecku reštauráciu s bielymi obrusmi na stoloch a vkusným osvetlením. Pri uvítaní hostí   som poznamenal, že z prírodovedného hľadiska sú kopce nad Bergom pokračovaním Malých Karpát a nebyť toho, že nás rozdeľuje rieka Dunaj a štátna hranica, vyrábame vína v jednom regióne.

 Scenár degustácie bol zameraný na porovnávanie vín oboch vinárstiev. Hostia mali na stole vždy 2 poháre, jeden s rakúskou a jeden so slovenskou vlajkou. Obsluha im súčasne nalievala dve vína. Začínalo sa aromatickými vínami Silvester 2010 a Pesecká lenka 2010. Celú degustáciu pútavo viedla Luzia Schrampf.

 

Svojej úlohy sa ujala profesionálne a so zanietením. Vyber vín do degustácie sme robili týždeň pred akciou na vyše dvojhodinovej ochutnávke. Luzia sa podrobne zaujímala o naše vinohrady, spôsob pestovania hrozna.  Nechala si povedať veľa o Svätom Jure. Luzia je novinárka denníka Der Standard, kde má rubriku o vínach. Prispieva tiež do viacerých rakúskych a anglických časopisov o víne. Jej degustácia trvala vyše 2 hodiny a celý čas dokázala zaujať okolo 50 prítomných hostí. Medzi nimi boli aj niekoľkí bratislavčania – verní zákazníci a hostia rodiny Pelzmann. Veď Berg je k centru Bratislavy bližšie ako Svätý Jur.

 

Po prechutnaní bielych vín bola prestávka vyplnená výberom jedál z bufetových stolov. Rakúske a slovenské špeciality moli tiež označené štátnymi vlajkami a naše lokše plnené husacou pečienkou s masťou, klobásky, rôzne ovčie syry mali u Rakúšanov úspech. O bryndzovej nátierke som sa dozvedel, že Rakušania majú podobnú a nazývajú ju Liptó. (píšem ako som počul) Originálne sa na jej výrobu používa v Rakúsku vzácna bryndza (nemecky der Liptauer). Nemecké pomenovanie bryndze zachytáva názov regiónu odkiaľ bryndzu spoznali. Po jedle degustácia pokračovala červenými a sladkými vínami z oboch vinárstiev.

Nechcem tu hodnotiť ktoré vína mali väčší a ktoré menší úspech u zanietených hostí. Môžem však konštatovať, že pre mnohých Rakušanov boli naše vína príjemným prekvapením svojou senzorickou pestrosťou a kvalitou. Pri rozhovoroch som sa dozvedel, že Rakúšania nemajú veľmi dôveru k slovenským vínam, ale táto naša spoločná akcia účastníkov prekvapila a vzbudila záujem.

Záverom sa chcem poďakovať manželom Horstovi a Irene Pelzmann za nápad a realizáciu takejto veľmi príjemnej, zároveň poučnej a prínosnej degustácie. Z ohlasov všetkých prítomných bolo cítiť, že akcia sa veľmi páčila. Rovnako ďakujem Luzii Schrampf a budem sa tešiť na ďalšie podobné akcie.

Sulphree wine

Chowaniec & Krajčírovič

V týchto dňoch končí medzinárodný projekt Sulphree wine – Víno bez síry, na ktorom sme 2 roky spolupracovali s viacerými európskymi firmami. Cieľom projektu bolo vytypovať látky vhodné ako náhrada za síru pri stabilizácii vína, odskúšať tieto látky  v praxi pri výrobe vína, analyzovať vzniknuté vína. Koordinátorom a autorom projektu je talianska firma Labor z Ríma. Tá zorganizovala medzinárodný team pozostávajúci z dvoch výrobcov potravinárskych  antioxidantov – švajčiarskej firmy Bioma a holandskej INC.  Ich preparáty testovali vo svojej výrobe tri vinárstva. Španielske  Roda,   Agricolas zo Sardínie a my zo Svätého Jura.

Laboratórnym pracoviskom  projektu je Poľnohospodárska fakulta z univerzity v Neapole.

Na jar roku 2006 sa konalo koordinačné stretnutia projektu v Neapole, kde sa účastníci projektu osobne predstavili, zoznámili. Dohodla sa deľba a postupnosť prác.

Našou úlohou bola výroba  Rizlingu vlašského s vylúčením, alebo výrazným obmedzením dávok síry a jej náhrada preparátmi firiem Bioma a INC.  Testovacie vzorky boli vyrábané v 50 litrových demižónoch z nášho hrozna. Od začiatku procesu výroby boli odoberané vzorky – mušt, víno po dokvasení, vyčírené víno, filtrované víno a tieto vzorky boli expresnou službou posielané do Neapola na laboratórne spracovanie. Zároveň sme sami mohli sledovať senzorické vlastnosti takto vyrobených vín.

Projekt je pred svojim ukončením a vyhodnotením. O jeho výsledkoch Vás budeme informovať.

Projekt má vlastnú stránku www.sulphree-project.eu