Ročník 2017

Chowaniec & Krajčírovič

Kampaň 2017, ako my vinári a vinohradníci nazývame obdobie oberačky a spracovania hrozna sa skončila. Začala sa 18.8.2017 oberačkou odrody Irsai Oliver a skončila 2.11.2017 lisovaním Alibernetu na červené víno. Úplný koniec bude až po vylisovaní Slamových vín Rizling vlašský a Alibernet. Toto hrozno budeme sušiť 3 mesiace zavesené na špagátoch a lisovať až vo februári 2018.

Kampaň nám priniesla bohatú úrodu zdravého hrozna vysokej kvality. Obrali sme 24  odrôd hrozna. Z nich vyrobíme približne 40 rôznych šarží vína. Sortiment odrôd a vín nadväzuje na minulé ročníky. Pribudla nám odroda Svätovavrinecké. Vyrobili sme z nej ružové a robíme červené víno.

Prvé vína ročníku 2017 sme začali predávať 15.11.2017. Tradičný Irsai Oliver, Muškát moravský, Muller Thurgau sme rozšírili o novinku Rosé  Svätovavrinecké.  Postupne budeme do konca roku 2017 do fliaš pripravovať vína Pesecká lenka, Veltlínske červené skoré, Pálava.

Červené vína 2017 v pivnici odpočívajú. Po alkoholovom kvasení v nich prebieha jablčno-mliečne kvasenie, na zjemnenie kyslosti. Po tomto kvasení ich budeme postupne ukladať do nových aj starších dubových sudov na vyzrievanie.

Veltlín, Rizlingy, Tramín, Rulandy, Silván, Chardonnay, Rosé vína pokojne čakajú v nerezových nádržiach na svoje čírenie a záverečné  krášlenie pred fľašovaním. To sa bude diať až v budúcom roku.

V období do konca roka budeme s mladými vínami fľašovať aj biele a červené vína ročníka 2016 a 2015.

Pozývame Vás ochutnať nový ročník, dať si aj vína minulých ročníkov a tešiť sa z objavovania ich pestrej palety vôní a chutí.

Kampaň 2016

Chowaniec & Krajčírovič

Kampaň, ako my vinári a vinohradníci nazývame obdobie oberačky a spracovania hrozna je v plnom prúde. Toto obdobie  je ako majstrovstvá, ako záverečný turnaj po práci, príprave, akoby po celoročnej kvalifikácii na tento vrchol sezóny.

Sezónu poznačili jarné mrazy. Tu sa ukázalo prečo naši predkovia umiestnili vinohrady do kopcov. Naše polohy na sväto jurských svahoch zostali mrazmi takmer nepoškodené. Týka sa to najmä bielych odrôd Muller Thuragu, Rizling rýnsky, Tramín červený, Pesecká leanka.

Mrazivý vzduch stiekol zo svahov do nižších polôh a zastavil sa na rovine, alebo v dolinách.  Vinohrady na úpätí svahov a rovinách boli mrazmi postihnuté. Mladé výhonky viniča  boli spálené v rozsahu  20 – 80 %. To jej aj úbytok na úrode z týchto vinohradov. Ide o Alibernet, Frankovku, Zweigeltrebe, Rulandské šedé. Tieto oberačky nás ešte len čakajú.

 

Leto nebolo nijak zvlášť horúce, ani daždivé. Letné počasie prinieslo striedanie teplých dní a chladnejších nocí. Zrážky boli dostatočné a vhodne rozložené v čase. Vývoj nášho hrozna bol pekný, zdravý.

Kampaň sme začali 24.8.2016 odrodou Irsai Oliver. Hrozno pochádza od našich partnerských pestovateľov v Hlohovci a Grinave. Vo Svätom Jure sme začali oberať 7.9.2016 odrodou Muller Thurgau. Pokračoval Muškát moravský,  Sauvignon, Veltlínske červené skoré, Tramín, Pesecká leanka. Hrozno má výberné parametre na výrobu sviežich ľahkých voňavých vín určených na ich pitie v mladom veku. Je zdravé, dostatočne sladké a obsah kyselín je primerane vysoký. Dátum zberu jednotlivých odrôd si určujeme podľa obsahov cukru  a kyselín. V tomto čase cukor v hrozne dozrievaním pribúda a kyseliny klesajú. Tieto hodnoty meriame už 2 týždne pred očakávaným zberom a keď nám hrozno dozreje na požadovanú kvalitu, oberáme. Slnečné počasie nám zatiaľ toto plánovanie nenarušuje.

Ďalšie správy z kampane na pokračovanie.

Muller Thurgau 2015 v Japonsku strieborný

Chowaniec & Krajčírovič

Na Valentína, 14.2.2016,  zverejnila svoje výsledky najväčšia medzinárodná súťaž vín v Japonsku, SAKURA 2016 Japan Women’s wine award.

Náš Müller Thurgau 2015, neskorý zber, polosuché,  získal striebornú medailu.

Za účasť na tejto súťaži sa môžeme poďakovať firme MISUZU Slovakia, s.r.o., ktorá zabezpečuje export slovenských vín do Japonska. Práve ľudia z tejto firmy k nám vlani v lete priviedli na návštevu pani Yumi Tanabe, prezidentku súťaže SAKURA. Pani Tanabe v roku 1992 založila vlastnú Wine schooll,  ktorú doteraz absolvovalo viac ako 10.000 someliérov. Je veľkou popularizátorkou pitia vína v Japonsku. Navštívila nás na svojej ceste po vinárstvach  Rakúska, Slovinska a Slovenska. Zaujímala sa o naše vinice, spôsob pestovania hrozna,  prezrela si naše výrobné pivnice a ochutnala vína. Veľa si zapisovala a bolo poučné, ako vína komentovala. Tie pre ňu zaujímavé delila na vína vhodné pre japonského (suché vína) a čínskeho (sladšie vína) konzumenta.

Počas rozhovorov som sa dozvedel že v Japonsku výber a nákup vín je starosťou takmer výhradne žien. Vína kupujú spolu s potravinami a ich konzumácia je súčasťou jedla. V 70-tych rokoch bola ročná spotreba vína v Japonsku menej ako 1 liter/osobu. Dnes predstavuje viac ako 3 litre/osobu  a má neustále rastúci trend. Časť vína majú Japonci z vlastne produkcie a dovoz predstavuje viac ako 70 %.

Tento rok sa súťaže SAKURA (Sakura znamená strom čerešňa a jej kvet. Japonci kvitnutiu čerešne venujú veľkú pozornosť) zúčastnilo viac ako 3500 (z roka na rok viac vzoriek) vín z celého sveta. Vína hodnotili výhradne ženy vinárky, someliérky, obchodníčky, novinárky…

Ocenenie nás teší aj preto, že sme do Japonska už vyviezli prvé kartóny tohto vína. Som zvedavý, ako naň budú reagovať Japonci na trhu. Držíme si palce.

Ročník 2015 – už v ponuke

Chowaniec & Krajčírovič

5 vín ročníka 2015 začíname ponúkať od stredy 11.11.2015.  Sú nimi Irsai Oliver, Muškát moravský, Muller Thurgau, Sauvignon a Pesecká leanka. Postupne budú prichádzať ďalšie a ďalšie vína.  Do mája budúceho roku máme v pláne dať z tohto ročníka na trh spolu 22 šarží bielych vín z 15 odrôd a 4 šarže ružových vín zo 4 odrôd. Červené vína (tento rok sme spracovali 8 odrôd) necháme vyzrievať v drevených sudoch a ich zaradenie do predaja príde neskôr, keď bude na to správny čas.

 

Oberačku sme začali 25.8.2015 odrodou Irsai Oliver a skončili 9.11.2015 odrodou Cabernet sauvignon. Za týchto 76 dní sme obrali spolu 23 rôznych odrôd hrozna z viac ako  35 ha vinohradov.

Po teplom a suchom lete sme v prvej polovici oberačky oberali zdravé a sladké hrozno, ktorého parametre zrelosti sme si mohli vyberať a sami si určovať optimálny dátum zberu a začatia výroby vína. Október bol poznačený ochladením a viacerými upršanými dňami, čo spomalilo zber a zastavilo dozrievanie hrozna. Napriek tomu sa nám podarilo celú úrodu dostať do pivnice vo veľmi dobrom zdravotnom stave.

Vína z tohto ročníka budú suché, polosuché, polosladké, sladké, biele, ružové, červené, akostné, prívlastkové, voňavé, decentné, hravé i vážne. Tešíme sa s vami na ich spoločné poznávanie.

Práve začíname.

Pinot blanc 2013

Chowaniec & Krajčírovič

Pinot blanc (Rulandské biele) 2013, bobuľový výber, polosladké, získal v auguste zlatú medailu v švajčiarskom Sierre na súťaži MONDIAL DES PINOTS 2015.

Jedným z dôvodov, prečo sme víno do Sierre poslali bolo to, že v máji tohto roku sme s kolegami v rámci nášho pracovného výletu po špičkových európskych vinohradníckych oblastiach navštívili aj oblasť Valais, v ktorej sa mestečko Sierre nachádza.

Vinohradnícka oblasť Valais je v údolí rieky Rhone na juhozápade Švajčiarska. Kontrast medzi údolím rieky nachádzajúcim sa 500 m n.m. a Alpami po jeho oboch okrajoch, siahajúcimi nad 3000 m, vytvára nádhernú pastvu pre oči. Vinohradníctvo a vinárstvo tu má tradíciou od rímskych čias a dnes sa tu pestuje vinič na cca 3000 ha.

S kolegami sme navštívili niektoré vinárstva v centre regiónu, v meste Sion, 5 km od Sierre. Lákalo nás tam ochutnať veľmi úspešné vína na nám dobre známej súťaži Paris Vinalies. Vinári z Valais v Paríži získavajú podobne veľa medailí ako slovenskí vinári. Podobní sú nám tiež tým, že ich produkcia je na 99 % určená na domáci švajčiarsky trh.

Keďže Pinoty (biely, šedý, modrý) sú spolu s chrupkou pre tento región hlavnými odrodami, je prirodzené, že jednou z najväčších súťaží v tomto regióne je práve MONDIAL DES PINOTS.

So zlatej medaily sa tešíme. Už sme dostali aj milú gratuláciu od Johanny Dayer, pani ktorá nás v máji sprevádzala vinárstvom a vínami firmy Provins v Sione.

Rosé Alibernet 2014

Chowaniec & Krajčírovič

Zbiera úspechy nielen medzi milovníkmi vín so zvyškovým cukrom, ale aj na výstavách. Po striebornej medaile na výstave vín Paríž Vinalies 2015 bol vybraný aj do najbližšieho Národného salónu vín Slovenskej republiky. V máji získal najvyššie hodnotenie v redakčnom teste ružových vín časopisu Vinotéka.

S nápadom vyrábať ružový Alibernet  prišla v roku 2014 Janka Krajčírovičová. Alibernet je na výrobu ružových vín málo používaná odroda. Bol to krok nevyšliapanými cestičkami.  Po krátkej diskusii padlo rozhodnutie, že jeho sýtu farbu, sviežu ovocnú chuť  vyššiu trieslovinu pri výrobe doplníme ponechaním neprekvaseného zvyškové cukru. Vzniklo tak polosladké víno, plné sviežich ovocných vôní a chutí.

Okrem posedenia s blízkymi a priateľmi počas letných večerov je vhodné ho podávať aj k dezertom plným ovocia, šalátom pokvapkaným sladkým balzamikom a čínskej kuchyni postavenej na sojovej omáčke.  Fantázii sa medze nekladú, tak sa nebojte experimentovať v hľadí nových kombinácií jedla a vína Rosé Alibernet. Prajem vám príjemné zážitky.

Zlaté nožnice v šikovných mladých rukách

Chowaniec & Krajčírovič

19.2.2015 sa v jednej malokarpatskej vinici konala celoslovenská súťaž v reze viniča. Zišlo sa 60 vinohradníkov z celého Slovenska, aby si zasúťažili v činnosti, ktorá je pre rast viniča v nasledujúcom roku zásadná. Vinohradník svojim rezom, jeho filozofiou, kvalitou prevedenie určuje viniču jeho rast nielen v najbližšom vegetačnom období, ale aj ďalších rokoch.

Porota tvorená odborníkmi z oblasti vinohradníckeho výskumu a školstva posudzuje nasledovné kritériá :

  1. Tvar viničového kra po reze. Zachovanie pestovateľského tvaru a výber správneho dreva.
  2. Počet rodivých púčikov, čiže optimálne zaťaženie konkrétneho pňa.
  3. Vyčistenie viničového kra od odumretých a poškodených častí.
  4. Kvalita a technika rezu, čistota a smer rezu.

 

Absolútnym víťazom súťaže Zlaté nožnice sa stal náš zamestnanec Štefan Achberger. Ponúkame vám s ním rozhovor.

P.CH:  Štefan, gratulujem k vynikajúcemu úspechu a ďakujem za výbornú reprezentáciu firmy  a svätojurského vinohradníctva. Pred súťažou ste verili, že to môže byť na umiestnenie na stupni víťazov ?

Štefan : Na tejto súťaži som sa zúčastnil už piaty krát a postupne som naberal skúsenosti a predstavu na čo sa musím pri rezaní zamerať, čo nesmiem opomenúť. Je dôležité dobre počúvať zadanie organizátorov a porotcov, postupovať podľa neho a byť dôsledný aj v najmenších detailoch pri každom koreni.

 

P:CH : To mi pripomína princípy v našej firme. S prenesením zadania do reality nemáte problém J.Aký bol rozdiel v type rezu na súťaži a v reze ktorý používame vo Svätom Jure.

Štefan : Na súťaži sme rezali 5 ročný vinohrad, odrodu Rizling rýnsky. Zadanie bolo na jeden ťažeň s desiatimi očkami a jeden záložný čapík s jedným očkom. Je to spôsob rezu, ktorý pripravuje vinič na kombajnový rez a zber hrozna. Vo Svätom Jure režeme prevažne na jeden ťažeň s 6 – 8  očkami a dvoj očkový čapík na zálohu. V našich kopcovitých vinohradoch a malých terasách aj do budúcna počítame s ručnou prácou.

 

P:CH: Mladý človek, ktorého baví práca vo vinohrade je dnes zriedkavosť. Ako vznikal Váš vzťah k vinici.

Štefan :  Medzi predkami mám veľa svätojurských vinohradníkov a vinárov. Obaja rodičia pochádzajú z vinárskych rodín a vlastníme vinohrady. Od mala som v nich pomáhal. Keď som mal 15 rokov, babka dala rodičom na obrábanie svoj vinohrad. Rodičia mi pridelili 20 árov a vtedy sa začala moja kompletná starostlivosť a zodpovednosť za úrodu hrozna a následné spracovanie aj celej rodinnej úrody v našej pivnici. Som so 6 súrodencov a všetci, aj spolu s rodičmi, si navzájom pomáhame a vymieňame skúsenosti.

 

P.CH. : Viem že okrem moderného vedenia viniča na drôtenke, máte vo svojom portfóliu aj tradičný kolový vinohrad, o ktorý sa staráte. Je to s úcty predkom, snaha zachovať po stáročia tradičný spôsob pestovania hrozna ?

Štefan :  V tom vinohrade som vyrastal a mám ho veľmi rád. Chcem ho zachovať aj ako ukážku namáhavej práce našich predkov, bez prístupu ťažkých strojov. Zároveň z úcty k dedkovi, ktorý žil z vinohradníctva a aj z tohto vinohradu SCHILING a naučil nás vinohradníctvo milovať.

 

P.CH.: Štefan, prajem Vám nech Vás vinohradníctvo a vinárstvo aj naďalej baví ako doteraz. Ste profesionál, tak nech sa Vám a Vašim spolupracovníkom darí  vášeň z vinice prenášať na stoly vďačných milovníkov dobrého vína.

Štefan : Ďakujem pekne a aj ja prajem tejto firme veľa ďalších úspechov.

 

Dobrým zvykom súťaže Zlaté nožnice je, že budúci ročník prebieha vo vinohradoch posledného víťaza. Vďaka Štefanovi budeme spoluorganizátorom súťaže Zlaté nožnice 2016, súťaž bude prebiehať v našich vinohradoch. Vo Svätom Jure tak privítame súťažiacich vinohradníkov z celého Slovenska. Už dnes sa na vás tešíme kolegovia.

 

P.CH. : Peter Chowaniec

Štefan : Štefan Achberger

Tramín červený 2013, výber z hrozna, suché – 1. miesto v knihe Prof. Malíka

Chowaniec & Krajčírovič

Najvyššie hodnotené slovenské víno na medzinárodnej výstave Trunkfest 2014 sa stalo aj lídrom rebríčka TOP 60 slovenských vín, ktoré knižne vydal profesor Malík na konci roku 2014. Náš tramín 2013 na Trunkfeste zaujal medzinárodnú porotu najviac spomedzi zúčastnených slovenských vín a stal sa tak aj lídrom profesorovho rebríčka.

Odmenou za najvyššie hodnotenie je rozhovor zverejnený v knihe, ktorý vám ponúkame v plnom znení.

 

V.R. – Vladimír Raiman

P.CH. – Peter Chowaniec

 

V.R.: Zaujímalo by ma ako si sa dostal k výrobe vína, prečo vlastne ten názov Chowaniec a Krajčírovič?

P.CH.: Na konci 90tych rokov som pracoval vo firme Unimpex Bratislava s.r.o., čo je obchodník s nápojárskymi technológiami. Dodáva, hlavne pre vinárov, zariadenia a technológie pre výrobu vína. Lisy, filtre, rôzne preparáty na ošetrovanie muštov a vín, korky, fľaše. Jednoducho všetko, čo vinári potrebujú pri svojej práci. Bol som zamestnanec obchodnej firmy, ktorá tieto technológie dováža hlavne z Nemecka a Francúzska a sídli vo Svätom Jure. Mal som ambíciu robiť niečo vlastné, víno ma veľmi zaujalo a  aj keď nie som z vinárskej rodiny, chcel som ísť do výroby vína. Juro Krajčírovič býval od mojej kancelárie 100 metrov. Bol to prvý Svätojuran, ktorý v roku 1990 odišiel zo svojho zamestnania, vybral z družstva rodinné vinohrady a začal pestovať hrozno, vyrábať a predávať vlastné víno. Na konci deväťdesiatych rokov bol známy výrobca sudového vína. Vedel som o ňom, že má ambíciu  posunúť  sa do fľaškového vína a do vyššej úrovne. V roku 2000 som ho oslovil na spoluprácu, že by sme spolu založili firmu, ktorá bude vyrábať  fľaškové vína so Svätojurským pôvodom. S tým, že ja využijem svoje skúsenosti z obchodno-technologickej firmy, na posun v oblasti technológie spracovania hrozna a vína a on prinesie svoje praktické skúsenosti v práci v pivnici. Juraj ponuku prijal a v roku 2000 sa začala naša spolupráca, kde sme rovnocenný partneri 50/50. Našim prvým krokom na skvalitnenie vín bol nákup chladiaceho zariadenia na chladenie muštov počas kvasenie. Vína sme vyrábali v Jurajovej pivnici u neho doma. Vyčlenil na spoluprácu štyri 1500 litrové sudy a tie sme zaplnili štyrmi odrodami. Do roka sme všetky vína nafľašovali a predali. Mne sa páčil štýl Jurajových vín, ktorý sme prebrali. Je to výroba mladých sviežich vín, postavených na primárnych arómach a chutiach pripomínajúcich hrozno, ovocie, kvetiny. Vína sú ľahké, čisté a sú určené na pitie v mladom veku hlavne do 2 rokov. Juraj už v novembri predával Muller Thurgau, Peseckú leanku, Rizling vlašský a často tie najlepšie sudy vypredal už do Vianoc. My sme tento štýl sviežosti, čistoty, ľahkosti a odrodovosti preniesli aj do fľaše. Po roku som odišiel z Unimpexu, prenajali a zariadili sme ďalšiu pivnicu, nakúpili sme viacej hrozna a pokračovali  v budovaní firmy Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o., ktorej vína prezentujeme pod našimi menami Chowaniec & Krajčírovič.

 

V.R.: Z toho mála, že sa z toho nedalo veľmi vyžiť, ste sa dostali na dnešných koľko fliaš ?

–          Tento rok sa priblížime počtu 200 000 fliaš. Kapacita pivníc je 250 000 litrov. Z toho za rok  otočíme približne 2/3 pivnice. Dnes predávame všetko iba vo fľaši. Uvidíme aký bude tento ročník. Posledné 3 ročníky boli nadpriemerné. 2012 bol výborný, 2013 bol celkom dobrý, tak to sa dalo nafľašovať všetko víno. Technológie sú vlastne hlavne na to, že keď máš dobrú surovinu tak minimalizuješ riziko vyrobiť zlé víno. Všetky spravíš čisté, pekné a vhodné do fliaš. Ide už len o to či budú nadpriemerné, bohaté na palety vôní a chutí, alebo budú neutrálnejšie, menej výrazné, ale aj tie sú veľmi príjemné na pitie. Keďže máme príjemné ceny, tak v spolupráci s našimi obchodnými partnermi, dokážeme vína dostať medzi ľudí v optimálnom čase.

V. R.: Takže tie ciele boli na začiatku také, že robiť pekné ovocné odrodové čisté vína, čo si povedal, že ostalo doteraz. Čo z tých vín čo ste vyrobili za tie roky považuješ ty za tie, ktoré najviac prekvapili, že boli výnimočné a čím?

–          P.CH.:     Na tento štýl vín sú vhodné aromatické odrody, ktorými sme známi u svojich   konzumentov. Keď mám byť konkrétny tak napríklad Muškát moravský 2013, neskorý zber, suché  – najvyššie hodnotené biele slovenské suché víno na Paris Vinalies 2014 a zlatá medaila, ďalej Pesecká leanka 2012, Pálava 2012 – vína boli v Národnom salóne vín SR a aktuálne aj Tramín červený 2013, výber z hrozna, suché – šampión výstavy Trunkfest 2014 J.  Tieto vína zaujali nielen našich odberateľov, ale aj odborníkov. Ja osobne si ale rovnako cením aj mnohé ďalšie vína za našej ponuky.

V.R.: Robíte aj červené vína ? Ako ťa tak počúvam, tak biele vína sú bližšie tvojmu srdcu ako červené. Akým smerom s červenými vínami chceš pokračovať?

–          P.CH.: Porovnávame sa zo svetom, svet je otvorený, trh je otvorený, na Slovensku je aj veľmi veľa zahraničných vín a mnohí ľudia sa v tom celkom dobre orientujú.

Tí, čo sa o víno zaujímajú, tak pijú aj zahraničné vína. Ja sa tiež každý rok vyberiem aspoň na jeden týždeň do významných európskych vinárskych oblastí. Myslím si že v bielych vínach sme svetoví a naše najlepšie biele vína patria medzi najlepšie biele vína na svete. Pri červených vínach je to trochu inak. Ja hovorím že červené vína sú naše. Naše hrozno umožňuje väčšinou vyrábať ľahšie červené vína s alkoholmi medzi 12 – 13 % vína  s menej intenzívnymi vôňami a chuťami a kratšou dochuťou ako červené vína z teplejších oblastí. Ale aj tieto  vína majú množstvo príležitosti na konzumáciu. My sme červené vína začali robiť v roku 2003 v nerezových nádržiach. Posledných 5 rokov budujeme svoju kapacitu drevných sudov, ktoré sú na vyzrievanie červených vín vhodnejšie ako nerezové. V najbližších rokoch plánujem  našu drevenú pivnicu stále rozširovať.

 

V.R.: Používate pyramidálnu skladbu ako to robia mnohí, že 10% nových baríkových sudov, 20 % Ročných atď.?

–          P.CH.: Samozrejme. My máme momentálne 42 barikových sudov do troch rokov. Každý rok kupujeme 10-15 nových barikových sudov, s tým, že vlastne máme ročné, dvojročné, trojročné. Sudy sú rôzneho vypálenia, od rôznych výrobcov. Každý sud urobí s vínom trochu niečo iné a pri výbere konkrétnej šarže ochutnávaním vyberáme vhodné vína z jednotlivých sudov. Tento rok sme prikúpili tri 1500 litrové drevené sudy, ktoré nebudú barikové, ale sú prínosom pre zrenie červených vín. Keď sa dnes pozerám do tej našej ponuky červených vín, tak stále 3/4 červených vín nešlo cez drevené sudy.

 

V.R.: Myslím, že je zaujímavé, že si bol jeden z prvých, ktorý začal robiť ružové vína na Slovensku. Ak nie je úplne prvý.

–          P.CH.: No úplne prvý nie, ale jeden z prvých. Bola to požiadavka reštaurácie Prašná Bašta. Majiteľov otec veľa cestoval a  vedel, že rúžové vína sa vo svete pijú. V 2003 sme vyrobili Rosé  Frankovku na jeho požiadavku. Bolo to  1300 fliaš a Prašná z toho v priebehu roka odobrala viac ako polovicu – jedna reštaurácia. Keď sme rosé ponúkali druhým reštauráciám, tak  to málokto chcel.  Fero Makai, majiteľ Prašnej Bašty, mi nedávno povedal že vtedy oslovil so svojou požiadavkou aj iných slovenských vinárov, ale všetci mu povedali, že oni vyrábajú červené víno, nie nejaké ružové. Na tom pekne vidno ako sa aj u nás mení prístup k vínu. Uplynulo 11 rokov a dnes všetci vinári robia ružové víno, všetky reštaurácie ho chcú a takmer všetci ho pijú.

V.R.: Je fakt, že ružové víno zo Slovenska, kebyže som to počítal, ale nemám žiadne štatisktiky dostalo najviac zlatých medailí vo Francii, Španielsku, všade po svete. To rosé slovenské je pre mňa zaujímavé tým, že je také smotanovo jahodové, malinové, má príjemné kyselinky, skoro žiadne  taníny, nie je trpké. A keď ho porovnám s francúzskym rosé s Anjou, tak sa mi to slovenské veľmi páči. Väčšinou sú suché a dosť veľa sa ich robí polosuchých.

–          P.CH.: Sviežosť našich vín je z nášho pohľadu výhoda, ale to že najvyššie hodnotíme v rosé vínach svieže ovocné tóny je otázka nášho zvyku. V krajinách, kde produkujú ťažšie ružové vína s vyšším obsahom tanínou, kde rosé vína pijú aj troj, štvorročné, tam by povedali že naše vína sú len jednoduchý mladíci, na začiatku ohurujúci, ale nevhodný na vyzrievanie do rafinovaných a komplexných vôní a chutí. A pri tom tie ich rafinované a komplexné chute našincovi väčšinou nič nehovoria a nechutia. Rozvíjajme si naše svieže ružové vína a zavďačíme sa tak nielen našim domácim konzumentom.

V.R.: Cesta čo si ja myslím, že naozaj na Slovensku sú výborné biele vína. Slovensko je najsevernejšia časť kde boli vinice. Teplotný rozdiel medzi dňom a nocou je  výrazne výrazný, vďaka tomu má víno  vyššie kyselinky. Nie sú také nudné v porovnaní s vínami zo Španielska a Talianska. A o tých kyselinách sa im tam môže iba snívať.

P.CH.: To je jasné, my sme krajina bielych vín. Je zaujímavé, že celosvetovo sa posunul dopyt po sviežich mladých vínach nášho slovenského typu. Napríklad Angličania pred 30 rokmi pili francúzske červené vína vyzreté z drevených sudov. Teraz však preferujú viac mladšie sviežejšie vína z nového sveta, ktorých sauvignony a chardonnay sa viac podobajú tým našim slovenským ako tradičným francúzskym vínam.

 

V.R.: Čítal som rozhovor s moravským vinárom, ktorý robil 8 rokov v Kalifornii a prvý mesiac tam pil Chardonay, 14 % alkoholu, barriqové, ale po mesiaci toho mal dosť, už to nemohol piť. Keď sa vracal na Moravu tak išiel touto cestou čistých ľahkých odrodových vín.

P.CH.: Robí to čo jemu a nám tu doma chutí a v čom je tu tradícia. Mladé svieže vína. O svätojurských vínach sú záznamy aj z 18 storočia a sú tam ceny jednotlivých vín. Dvojročné vína boli lacnejšie ako ročné. Aj vtedy sa kvalitné víno vypredalo do dvoch rokov. Čo sa nepredalo nepatrilo medzi najlepšie a išlo s cenou dole. V Svätom Jure išlo vtedy takmer na 100 % o biele vína. Dnes je to v Jure o bielych na 90 %.

 

V.R. : Ste vinárstvom, ktoré nemá vlastné vinohrady, ale nakupuje hrozno. Kto je vašim hlavným dodávateľom?

 

P.CH. : Ladislav Macháček. Pri prezentáciách vždy hovorím že by sme sa mali prezentovať Chowaniec & Krajčírovič & Macháček. Slavo, ako ho voláme, sa k nám pridal v roku 2003, kedy odišiel so zamestnania účtovníka v Bratislave a začal pre nás pestovať hrozno, vtedy na 4 hektároch. Dnes pre nás pestuje 19 hektárov vo Svätom Jure. Slavo je samostatne hospodáriaci roľník, pracuje so svojou manželkou, jedným traktoristom, pomáha im ich 6 detí a pri zelených ručných prácach šikovné jurské ženy. Vo Svätom Jure je niekoľko stoviek vlastníkov viníc. Keď chcete pestovať na 19 hektároch tak je to až 30 nájomných zmlúv. Odkúpiť vinohrady je veľmi drahé, vďaka blízkosti Bratislavy a predstave vlastníkov, že raz budú ich vinice stavebnými pozemkami.

Hrozno kupujeme aj od iných menších jurských pestovateľov.  Hrozno odrôd, ktoré sa v Jure nepestujú, kupujeme hlavne v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti od viacerých pestovateľov. Na našich etiketách si vždy môžete prečítať odkiaľ hrozno pochádza.

 

V.R. : Podľa čoho si vyberáte spolupracovníkov – vinárov?

P.CH. : Od založenia firmy sme vo firme najprv pracovali s Jurom sami dvaja, majitelia.  Po dvoch rokoch sme prijali prvého zamestnanca. S nárastom vyrobeného vína sa rozrastal aj náš kolektív. Dnes máme 5 zamestnancov. Všetci prešli cez výberové konania začaté inzerátmi.  Vyberali sme spomedzi veľkého množstva uchádzačov. A podľa čoho sme ich vyberali ?  Keďže sami majitelia sme osobne vo výrobe, dnes Juraja nahradila jeho dcéra Janka Krajčírovičová, tak máme svoje vlastné predstavy o výrobných postupoch a potrebujeme spolupracovníkov vnímavých, spoľahlivých, do správnej miery samostatných a iniciatívnych.  V posledných rokoch máme stabilný kolektív, čomu sa teším.

 

V.R. : Jedna vec je mať kvalitné víno, druhá vedieť ho predať. Aký marketing a distribučné kanály ste zvolili, stále platí že nemáte žiadnych obchodných zástupcov?

 

P.CH. : Predaj staviame na obchodných partneroch, ktorí sú samostatné jednotky a nie sú našimi zamestnancami, ani ich nezaväzujme k výhradnému predaju našich vín.  Spolupracujeme skôr s menšími obchodnými firmami s vínom, vinotékami, reštauráciami.  Takýchto partnerov máme v mnohých  regiónoch Slovenska, ale aj v Prahe. Obchodným partnerom ponúkame výbornú kvalitu za dobrú cenu, podporu predaja formou riadených ochutnávok u nich pre ich zákazníkov,  logistickú podporu pri pružnom dopravovaní vín z našej pivnice kamkoľvek si zákazník povie. Vznikajú tak dlhodobé vzťahy, obojstranne výhodné, často prerastajúce do priateľstva.

V.R.:  Čo si myslíš o TRUNKFESTE ako o najväčšej medzinárodnej súťaži v Bratislave?

 

P.CH.: My sme na TRUNKFESTE  kedysi  získali prvý úspech. V roku 2001 náš Rizling rýnsky r. 2000  bol šampiónom v kategórii bielych vín so zvyškovým cukrom. Bolo to víno z tých prvých štyroch  vín čo sme vyrobili a úspech nám pomohol, že si nás hneď mnohí všimli. Som rád že TRUNKFEST opäť pokračuje  a držím mu palce nech sa mu darí aj v budúcnosti.

 

V.R.: Tramín červený teraz na 13. TRUNFESTE v roku 2014 bolo najvyššie hodnotene slovenské víno  preto robíme aj tento rozhovor. Peter ďakujem ti za to, že si našiel čas na rozhovor a želám ti ďalší úspešný rok.

Ochutnávka v Prahe – Viniční altán na Gröbovce, 8.septembra 2014

Chowaniec & Krajčírovič

8.septembra 2014 sme predviedli naše vína v príjemnom prostredí Viničního altánu v Prahe na Gröbovce. Hlavnú zásluhu na zorganizovaní tejto ochutnávky mal náš pražský obchodný partner Otomar Frühauf, majiteľ internetového obchodu www.vinof.cz ponúkajúceho v Čechách výlučne slovenské vína. Bohumilá činnosť.  Viniční altán je miesto, kde sa už 10 rokov pravidelne organizujú ochutnávky vín a svojou kvalitou a vytrvalou aktivitou sa stal najvýraznejším vinárskym miestom v Prahe. Nie náhodou, veď je postavený uprostred obrobeného vinohradu v štvrti Praha Vinohrady. Každý kto má snahu v Prahe predávať víno, chce tu urobiť ochutnávku.

Organizácia ochutnávky zo strany Viničného altánu, pod vedením pána Klašky, bola na vysokej úrovni. Záujem publika v zaplnenej degustačnej miestnosti bol pre mňa najlepšou motiváciou k našim skvelým vínam pridať obsiahly komentár. Hostia ochutnali 7 bielych, 1 rosé a 3 červené vína. Potešilo ma hodnotenie zo strany organizátorov za Viniční altán, ktoré si môžete prečítať v reportáži pána Chlupatého na ich stránke www.vinicni-altan.cz

Spätnú väzbu sme dostali v podobe písomného hodnotenia účastníkov degustácie, ale aj v podobe hodnotenia odborného tímu Viničního altánu (obe hodnotenia nájdete na www.vinof.cz ) ale najzaujímavejšie je hodnotenie podľa nákupu po degustácii, ktoré bolo nasledovné :

  1. Irsai Oliver 2013
  2. Rizling vlašský 2013
  3. Dunaj 2013 a Sauvignon 2013 polosladké
  1. Sauvignon 2013 suché
  2. Caberent sauvignon 2011 barique
  3. Ostatné vína – Tramín, Veltlín, Rizling rýnsky, Rosé Cabernet sauvignon, Aliberent

Tento rebríček nám aj do budúcna môže naznačiť s ktorými vínami máme na českom trhu väčšiu šancu na úspech. Zdá sa, že najmä s odrodami voňavými a na Morave zriedkavými – Irsai Oliver, Pesecká leanka a s našimi slovenskými odrodami – Dunaj, Devín.

Chcem sa veľmi pekne poďakovať pánovi Otomar Frühaufovi za zorganizovanie tejto ochutnávky a prajem mu veľa spokojných zákazníkov na naše vína v Čechách.