Skip to content

Bol som v Juhoafrickej republike

Na prelome apríla a mája tohto ruku som spolu s mojou mamou strávil 18 dní cestovaním po Juhoafrickej republike. Moja mama je vášnivá cestovateľka. Precestovala celú Európu, Mexiko, severnú Afriku, veľkú časť Ruska a tak, keď už niekoľko rokov plánovala cestu do JAR, na poslednú chvíľu som sa k nej pridal. Pozmenil som jej trochu program cesty a zaradil som do neho na niekoľko dní návštevy vinárskych fariem vo vinohradníckej oblasti severne od Kapského mesta.

Do Kapského mesta sme prileteli 18.apríla 2008. Teda na jeseň približne mesiac po skončení hlavnej oberačky. Naschvál píšem hlavnej, lebo aj počas našich návštev sme videli do lisovne voziť práve obraté hrozno Cabernet sauvignon. Vyrábali z neho tzv. Late Harvest (neskorý zber). Late harvest je jediná kategória, ktorá názvom pripomína niektorú našu kategóriu vína. Špičkové vína z tejto kategórie sladkých vín označujú Noble Late Harvest Víno tejto kategórie sa však podobajú skôr na naše hrozienkové výbery alebo slamové vína. Hrozno musí byť minimálne 28° sladké (používajú stupne ako Nemci). Vína sú sladké s minimom cukru 50g/l a minimálne 11 % alkoholu. Pochopil som, prečo sa niektorý Američania, Australania čudujú keď im u nás doma nalejem náš suchý late harvest…

Juhoafrická republika pestuje hrozno na ploche 100.000 ha , teda asi 8 krát väčšej ako my na Slovesnku. Za apartheidu (skončil sa v roku 1993) bolo bieleho hrozna až 80 % a červeného len 20 %. To bolo pre mňa prekvapenie. Myslel som si že tu nájdem vinohradníctvo silne orientované na výrobu červených vín. Klíma je tu subtropická a vzhľadom na blízkosť mora, hornatosť krajiny som mal niekedy pocity ako v Chorvátskej Dalmácii. Ale až za posledných 10 rokov sú tu na mohutnom vzostupe červené odrody. Hlavne Cabernet sauvignon (nárast z 6 na 13 % celkovej plochy medzi rokmi 1996 a 2006), Shiraz ( z 1 % na 9 % ), Merlot ( z 2 % na 7 % ) a Pinotage ( z 4 % na 6 % ). Naopak tradičné biele odrody sú na ústupe. Je to Chenin (pokles z 31 % na 18 % ) a Colombar ( z 12 % na 11 % ) a Muscadel ( z 6 % na 1 % ). Colombar používajú najmä na výrobu brandy. Sú však aj dve biele odrody na vzostupe. Chardonnay a Sauvignon. ( obe z 5 % na 8 % ). Z týchto čísel vidieť, že aj Juhoafričania reagujú na nové požiadavky trhu a posun v konzumácii smerom k celosvetovo obľúbeným odrodám. Veľmi podobný posun v produkcii a konzumácii vín je aj u nás na Slovensku. Podľa posledného svetové rebríčka produkcie vína z roku 2004 je Juhoafrická republika na 9. mieste na svete z 3,1 % svetovej produkcie vína. Fancúzsko z 19,2 % a Taliansko z 17,8 % boli 1. a 2. V Juhoafrickej republike je okolo 4000 pestovateľov hrozna a cca 500 výrobcov vína. Z nich asi polovica spracováva menej ako 100 ton hrozna a volajú ich tiež garagistes, teda garážisti. (Do tejto skupiny sme ešte nedávno patrili aj my.) Z vyrobeného vína ide na export takmer 30 %. Odberateľmi sú najmä Holandsko a Veľká Británia a Nemecko. Cez tieto krajiny sa vína dostávajú aj na náš trh. Zaujímavá je tiež ekonomika výroby hrozna a vína. Priemerná úroda je dlhodobo 14 t/ha. To je takmer 2 krát viac ako na Slovensku. Priemerná cena hrozna sa za posledné roky pohybuje 3 – 4 R / kg ( dnes je 1 Rund = cca 2,80 Sk ). Hrozno je tam lacnejšie ako u nás. Môžu za to hektárové výnosy, vyspelá mechanizácia . Platy robotníkov začínajú od 300 R/ týždeň, (3000 Sk/mesiac). Pokles hodnoty Rundu za posledné roky tiež napomáha exportu ich vína. Rund bol pred 15 rokmi za viac ako 10 Sk. Rund stále klesá, ich vína sú pre dovozcov z Európy stále lacnejšie a export za posledných 10 rokov vzrástol takmer 3 krát. Domáca konzumácia predstavuje priemer 7 litrov / osobu, čo je menej ako na Slovensku (oficiálne 13 l/os). Predpokladám že černosi (35 mil.) pijú víno menej ako belosi (15 mil.). Preto ten nižší priemer. Víno je pre obyvateľov totiž veľmi ľahko prístupné. Supermarkety majú bohatú ponuku vín za veľmi prijateľné ceny. Chardonnay a Sauvignony slušnej kvality ponúkajú už od 30 R (85 SK). Cabernet Sauvignony, Merloty, Shirazy od 40 R (110 Sk).

Poďme však priamo na farmy. Centrami vinárskej oblasti sú mestečká Stellenbosh a Paarl. Vinárstva nie sú priamo v meste ale na farmách v jeho okolí. Navštívili sme farmy s menami Spier, Blaawklippen, Morgenhof, Delheim, Nederburg. Už z názvov vidieť, že ich zakladatelia boli Búri. Potomkovia prvých európskych usadlíkov z Holandska a Nemecka. Venovali sa najmä farmárstvu a hrozno tu pestujú od svojho príchodu do Afriky, teda cca 350 rokov. V národnosti pôvodných farmárov vidím dôvod, prečo sa tu venovali najmä bielemu hroznu. Napríklad pestovali Riesling, ktorý sa nehodí do tohto teplého podnebia a dnes zaberá len 0,2 % plochy. Vplyv Francúzska som cítil cítiť len v okolí malebného mestečka Frenschhoek (v Búrskom jazyku názov znamená Francúzsky kútik). Tu v údolí pod vysokými horami sa usadili francúzsky hugenoti utekajúci so svojej krajiny pred prenasledovaním. (Celkovo je Juhoafrická republika protestantská.) Na farme menom Chamonix som pil výborné chardonnay ročník 2007. Ovocné, svieže, harmonické sa veľmi podobalo na tie naše slovenské chardonnay.

V chotári mesta Stellenbosh sme navštívili vinárstvo Spier. Typická dispozícia budov podobná aj pre mnohé iné farmy. Z hlavnej cesty sme pomedzi vinohrady odbočili k areálu pozostávajúcemu zo skupiny budov. Degustačná budova z predajňou vína a suvenírov, budova reštaurácie, lúka vybavená ohniskami a prístreškami nad sedeniami pre opekajúcich turistov, detské ihrisko, parkovisko a kdesi vzadu hospodárske budovy pre vinohradnícku techniku a pivnica (obyčajne nadzemná hala) kde prebieha výroba vína. V degustačnej budove sme za 15 Rundov ochutnali 4 vzorky podľa vlastného výberu spomedzi 12 základných vín. Najviac mi chutil Merlot 2006. Vyzrieval 4 mesiace v starých barique sudoch, bol intenzívne slivový a stál 44 R. Spier spracováva hrozno so 400 ha viníc. Mohol som podebatovať s personálom v ochutnávke, ale výrobné priestory boli pre verejnosť úplne uzavreté. Biele a červené vína vyrábajú v pomere 1:1. Ich vína som videl aj v jednej bratislavskej vinotéke.

Farma Blaauwklippen pestuje hrozno na 100 ha. Vyrábajú 98 % červené víno a 2 % biele. Výrobné časti farmy boli pre návštevníkov prístupné a tak som mohol bez problémov diskutovať so študentom vinárstva v nemeckom Geisenheime. Tento Nemec sem prichádza pracovať počas oberačkovej kampane na 2 mesiace. Obsluhoval pneumatický lis, v ktorom lisoval 3 týždne nakvášaný Shiraz. Štyri nakvášacie 5000 litrové nádoby boli umiestnené priamo nad lisom. Rmut nemiešali žiadnym miešadlom, len prečerpávali a polievali koláč. Nepožívajú tu žiadne čisté kultúry kvasiniek. Všetko nechávajú na vlastnú mikroflóru z vinohradu a pivnice. Do skladu vedľa lisu práve priviezli z vinohradu Cabernet sauvignon na výrobu sladkého Late Harvest. Strapce boli malé a mali len cca 10 bobuliek hrozna. Strapčeky boli vo vinohrade skrátené nožnicami a bobule dozreli v neskorej jeseni až na 45 maligánov. (Ako naše hrozno na slamové víno.) Po rozhovore s technológom a prehliadke pivnice (nadzemná budova bez okien) sme sa presunuli do Tasting room. Za 35 R sme ochutnali 5 vín. Zaujal ma White Zinfandel 2007, ružové víno s tónmi hrušiek a zelených jabĺčok.

  Na farme Morgenhof sme obedovali v záhadnej reštaurácii. Dal som si rybu na zemiakových plackách – výborná kombinácia. Na farme ma zaujala ich bariquová pivnica s jednou sklenenou stenou, cez ktorú ju môžu návštevníci farmy pozorovať. Dvaja pracovníci práve prečerpávali mladé víno z vedľajšej pivnice do drevených sudov. Z ich pohybov a výrazov tváre vyžarovala koncentrácia a cit, s ktorým pristupovali k svojim vínam. V tejto pivnici kruhového pôdorysu ležalo najmenej 300 barique sudov. Ich uloženie do sústredných kružníc bolo veľmi efektné.

Najviac otvorená pre zraky návštevníkov bola farma Nederburg pri mestečku Paarl. Tu som prešiel od lisovne, cez modernú výrobnú halu s nerezovými nádobami , halou s barique sudmi, miestnosťou so sviečkovými filtrami, až do haly kde práve plnili rosé do fliaš. Hlavným vinárskym majstrom je tu Rumun a jeho najbližší podriadený na výrobu bielych vín je vinársky majster so Zimbabwe. Aj to svedčí o internacionalizme juhoafrického vinárstva. Pri mojej exkurzii po výrobe som videl vhadzovanie silonových mechov s drevenými chipsami do veľkých nerezových nádrží. Otvorene hovoria o tejto technológii na vylepšovanie základných červených vín. Pri lisovni bola pristavená pojazdná plnička na nákladnom aute a plnili menšie šarže červených vín priamo na dvore. V ochutnávkovej miestnosti som pre nás vybral porovnávaciu ochutnávku. Nederburg mal svoje odrodové vína rozdelené do 2 kategórií podľa kvality a ceny. Porovnával som Sauvignony, Merloty, Shirazy, Cabernet sauvignony. Napríklad lepší sauvignon bol z vinohradov blízkych k moru, kde sú v čase dozrievania väčšie rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami ako vo vnútrozemí, odkiaľ bol lacnejší sauvignon. Rozdiel v cene bol takmer dvojnásobný. Pôvod hrozna na etikete neuvádzajú. Ani kategórie vín neboli rozdielne. Jednoducho výrobca vyberie so svojej produkcie tie najlepšie vína a tie zaradí do vyššej kategórie. Rozdiel vo vínach bol v intenzite vône a chute. Tie drahšie boli výraznejšie.

Domov som priviezol v kufri niekoľko vín, ktoré sme s kolegami ochutnávali a samozrejme hneď porovnávali s rovnakými odrodami našich vín. Sauvignon 2007 od Nederburga som priniesol ako veľmi vydarený reprezentant Juhoafrických vín. Sauvignony považujem za tamojšie najlepšie biele vína. Bol som veľmi príjemne prekvapený, keď náš sauvignon 2007 mu bol úplne vyrovnaný. Oba boli podobne intenzívne, harmonické, čisté v chuti aj vôni. Noble late harvest od firmy Nederburg sme porovnávali s našim slamovým Veltlínom zeleným. Obe vína sladké plné vrstiev ovocia, orechov a medu. Merlot 2006 od Spier, Shiraz 2006 z Blaauwklippen a Cabernet sauvignon 2003 od Kanonkop, Merlot 2005 od Delheim, Cabernt sauvignon firmy Morgenhof boli zážitkom pre naše zmysli. Plné, intenzívne, plné ovocia, kávy, bieleho korenia. Náš Cabernet Merlot 2006 zapadol do tejto skvelej kolekcie. Náš Cabernet sauvignon 2007, neskorý zber, zaostával len v intenzite chuti, ale potešil ako stredne plné červené víno. Naše vína zatiaľ nemajú exportné skúsenosti, ako vína z juhu Afriky, v potešení zmyslov im však boli úplne rovnocenným partnerom. Vážme si naše vinohrady, našu tradíciu výroby vína, našu kultúru vína a zveľaďujme ju my vinohradníci a vinári spoločne s vami milovníkmi života a dobrého vína.

Správy
Odporúčame
Obchodní partneri
Sledujte nás